T-O 0_2016 Rozhovor s F. Schneiderem

ROZHOVOR: Andrej Kiska

18. 3. 2016, 11.55 - Trade-off 1/2016 - Richard Ďurana

Slovenský prezident a bývalý úspešný podnikateľ Andrej Kiska je súčasne jedným z najznámejších filantropov v strednej Európe. Jeho nezisková organizácia Dobrý anjel prerozdelila od roku 2006 viac ako 30 miliónov eur. Aké skúsenosti nazbieral v priebehu tohto obdobia?

Môžete našim českým čitateľom stručne predstaviť vaše motivácie pre založenie Dobrého anjela a okolnosti jeho vzniku?

Som presvedčený o tom, že je morálnou povinnosťou každého úspešného človeka vrátiť životu aspoň nejakú časť toho, k čomu sa dostal. Je množstvo ľudí, ktorí v živote nič zlé nespravili, ale osud sa s nimi kruto zahral. Keď sa mi začalo dariť v podnikaní, uvažoval som aj ja o tom, ako časť svojho úspechu vrátiť. Kým boli firmy malé, pomáhal som aspoň v malom detskému domovu v Poprade, domovu pre starých ľudí a podobne. Ale čim boli firmy väčšie a úspešnejšie, tým viac som sa zamýšľal nad tým, či by sa nedalo pomôcť ešte viac. Až som dospel k rozhodnutiu predať svoje podiely vo firmách a venovať sa po zvyšok života tomu, čo pokladám za najzmysluplnejšie – pomoci druhým ľuďom. Spolu s priateľom sme založili organizáciu Dobrý anjel. Tá pomáha rodinám, v ktorých sa vyskytla rakovina alebo iná ťažká choroba, čím sa rodiny dostali do finančnej núdze.

 

Akým počiatočným problémom ste čelili? Ako dnes hodnotíte úspešnosť projektu a ako ste spokojný s jeho výsledkami?

Charitatívne projekty čelia podobným problémom ako iné projekty. Je potrebné vybudovať značku, nájsť správnych ľudí, nastaviť procesy. To bol okruh problémov, ktoré som poznal už z minulosti z podnikania. Jednou z prvých veľkých výziev však bolo, že sme vyzbierali peniaze a akoby sme nemali komu pomôcť. Rodiny v núdzi sme sa totiž rozhodli nájsť prostredníctvom onkologických lekárov. Ale tí nám spočiatku nedôverovali. Musel som cestovať po ordináciách naprieč Slovenskom a presviedčať lekárov, že sme skutočne transparentná charita.

Dnes našťastie môžem konštatovať, že sa z Dobrého anjela stala najúspešnejšia nefiremná charita na Slovensku, do ktorej je zapojených viac ako 150 tisíc ľudí a už vyzbierala a prerozdelila viac ako 30 miliónov eur.

 

Tento asi najznámejší slovenský filantropický projekt má súrodenca už aj v Česku. Do akej miery ste sa podieľali, prípadne stále podieľate, na jeho založení a fungovaní?

Po tom, ako sa Dobrý anjel úspešne rozbehol na Slovensku, som rád prezentoval tento projekt. Po jednej takejto prezentácii v Českej republike sa mi ozvali dvaja úspešní ľudia – Petr Sýkora a Jan Černý, ktorí predali svoju firmu a boli v podobnej situácii ako ja. Cítili, že veľa od života dostali, a uvažovali, ako by mohli pomôcť. Spýtali sa ma, či by sme takýto projekt nemohli spolu rozbehnúť aj v Česku, a po niekoľkých rozhovoroch sme sa rozhodli do toho spoločne pustiť. Na Slovensku som ja dal na rozbeh Dobrého anjela milión eur a takú istú sumu sa títo dvaja podnikatelia rozhodli dať aj v Českej republike. Zo Slovenska sme im poskytli softvér a celé know-how. A z českého Dobrého anděla sa stal postupne jeden fantastický, úspešný projekt, ktorý už svojimi číslami pomaly dobieha Slovensko.

 

Kto vás vo filantropickom zmýšľaní najviac inšpiroval? Máte nejaký konkrétny vzor, ktorému sa chcete priblížiť?

Vo svete je veľmi veľa inšpiratívnych príkladov. V krajinách, ako sú Spojené štáty, skutočne každý úspešný človek aspoň časť svojich peňazí venuje na charitu. Pre mňa bolo dôležité neinvestovať do charity len peniaze, ale venovať sa jej aj manažérsky a skutočne ju aj riadiť. A za druhé bolo pre mňa dôležité, aby bola táto charita oproti iným zaužívaným projektom v tej dobe trochu iná. Podarilo sa to stopercentnou transparentnosťou a stopercentným prerozdeľovaním príspevkov. Ale dôležité bolo aj, aby charita pokračovala aj po prečerpaní milióna, ktorý som do nej na úvod investoval. Aby sa našiel systém, ako ju ďalej rozvíjať.

Inšpiráciou mi boli aj základné hodnoty, o ktoré sa môžeme oprieť v kresťanstve alebo východných náboženstvách, ktoré rád študujem. V nich je povinnosť úspešných ľudí pomáhať pevne zakotvená.

 

Pomoc tým, ktorí ju potrebujú, prináša dobrý pocit a vlastné potešenie či uspokojenie. Zažili ste niekedy vo svojom filantropickom úsilí aj opačné pocity či situácie? Kedy ste sa pri pomoci necítili práve komfortne?

Stane sa, že ľudia, ktorým chcete pomôcť, chcú vašu pomôcť zneužiť. Napríklad rodina, ktorej sme chceli pomôcť v rámci Dobrého anjela s lepšou stravou pre choré dieťa, minula peniaze na alkohol. Našťastie sme vedeli relatívne rýchlo dostať spätnú väzbu od lekárov.

Okrem toho, ako pre človeka z podnikateľského prostredia pre mňa bolo spočiatku zvláštne chodiť a prosiť o pomoc, ale neoplácať ju peniazmi, len dobrým pocitom. Často sa smejem, že z výkonného manažéra sa stal prosiaci psík, chodiaci od dverí k dverám a prosiaci o pomoc.

 

V Česku je možné sponzorské dary odpočítať zo základu dane. Na Slovensku to nie je možné, ale funguje tam takzvaná daňová asignácia, teda možnosť venovať podiel zo zaplatenej dane neziskovým organizáciám. Ktorý model považujete za lepší? Predstavovalo zavedenie daňovej asignácie na Slovensku impulz pre rozvoj neziskového sektora?

Český aj slovenský model má svoje plusy aj mínusy. Na Slovensku môže spoločnosť poukázať dve percentá zo zaplatenej dane v niekoho prospech. Stáva sa, že spoločnosti poukazujú podiel dane v prospech charít a tretieho sektora, ale paradoxne nedávajú nič z vlastných prostriedkov. Majú pocit, ako keby robili charitu, čo nie je pravda. Oni len prerozdeľujú peniaze, o ktoré by tak či tak prišli. Tento model viedol k vzniku rôznych netransparentných, takzvaných firemných nadácií, ktoré prostriedky nevyužívajú na podporu občianskej spoločnosti, ale často na financovanie športových aktivít detí manažmentu alebo manažmentu samotného.

Na druhej strane je pravdou, že tento model poskytol tretiemu sektoru veľké množstvo prostriedkov na dobré využitie. Ak by išlo len o nákladovú položku, možno by tieto peniaze vôbec neprišli.

Nevýhodou teda je, že sa akoby pokazilo slovo filantropia. Niektoré firmy deklarujú, že pomáhajú, ale nedávajú vlastné peniaze, len také, ktoré by si štát tak či tak zobral.

 

Aká je súčasná situácia vo filantropii na Slovensku a ktoré okolnosti budú zásadné pre jej budúci pozitívny vývoj? Sledujete aj situáciu v zahraničí? Existuje pre vás vzor koexistencie či spolupráce štátneho, súkromného a neziskového sektora?

Čoraz viac úspešných ľudí na Slovensku aj v Česku si uvedomuje, že treba pomáhať. Veľmi si vážim, že skutočne bohatí ľudia uvažujú po vzore výzvy The Giving Pledge od Billa Gatesa, že 90 percent svojich prostriedkov investujú do charity, a vznikajú krásne projekty v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a podobne. Som rád, že tento trend nastáva aj u nás.

 

Vo filantropii, podobne ako napríklad aj v podnikaní, športe, ale aj iných oblastiach bežného života sú v móde rebríčky, ktoré sa snažia ukázať, kto je najlepší. V USA či vo Veľkej Británii sú populárne internetové portály, ktoré uvádzajú rebríčky neziskových organizácií podľa najrôznejších kritérií, ako napríklad www.charitynavigator.org či www.charitywatch.org. Aký je váš názor na takéto rebríčky? Môžu pomôcť potenciálnym darcom zorientovať sa podľa svojich preferencií, ale napríklad aj podľa efektívnosti hospodárenia či transparentnosti charitatívnych organizácií? Privítali by ste niečo podobné aj na Slovensku a Česku?

Na Slovensku takéto porovnanie charít chýba. Chýba jasná, transparentná metodológia, ktorá by ukázala, ako fungujú konkrétne charity. Nie je jednoduché nastaviť takýto systém. Aj metodológii Charity Navigator by sa dalo niečo vyčítať. Ale občania často nevedia, či tá charita, ktorá si robí reklamu s emocionálnym nábojom, robí svoju činnosť dobre. Či neminie napríklad 60 percent príjmov na platy manažérov. Preto je dobré, ak takéto rebríčky sú a nútia aj samotné charity zamyslieť sa nad tým, či hospodária dobre.

Po niekoľkých rokoch fungovania Dobrého anjela som sa vyskúšal pozrieť, ako by dopadla naša charita z pohľadu Charity Navigator. Bol som veľmi rád, že Dobrý anjel by patril medzi najúspešnejšie charity.

 

Na Slovensku, ale aj v Česku sa v posledných rokoch derie do popredia aj firemné darcovstvo, a to najmä prostredníctvom takzvaných Corporate Social Responsibility (CSR). Považujete CSR za filantropiu, alebo poznáte aj prípady, kedy ide skôr o firemný marketingový nástroj? Považujete koncept CSR za zlučiteľný s princípom dobrovoľnosti, z ktorého filantropia vychádza?

Som rád, že také niečo funguje. V mnohých firmách vidím, že sa tomu skutočne venujú poctivo, vyčlenia na to zamestnancov, nájdu si dobré projekty, ktorým pomôžu. Je pravdou, že v niektorých prípadoch, ako som spomínal aj pri daňovej asignácii, dochádza k nie najčistejšiemu využitiu týchto peňazí. Na druhej strane, ak firma daruje niektorému z projektov väčšiu sumu, nevidím v tom problém, ak si popri tom spraví aj vlastnú reklamu a zviditeľní svoj počin. Vnímam to ako win-win model. Zamestnanci aj zákazníci takej spoločnosti sú si vedomí toho, že dbá o štát a ľudí v krajine podnikania.

 

Svoju ambíciu stať sa prezidentom ste odôvodnili aj tým, že chcete ešte viac pomáhať. Naozaj sa vám vo funkcii prezidenta darí viac pomáhať? Máte čas zaujímať sa o filantropiu? Chcete sa filantropii venovať aj po skončení svojho funkčného obdobia?

Dobrý anjel je úspešná charita, ale každá charita má svoje limity. Preto som sa rozhodol vstúpiť do politického života, aby som upozorňoval na systémové nedostatky v našej krajine a pokúsil sa ich zmeniť. Ako prezident neustále opakujem, že zdravotníctvo by sa malo stať skutočnou prioritou našej krajiny, spolu so školstvom a súdnictvom.

Či chcem pokračovať vo filantropii? Zo strany novinárov dostávam otázky, čomu sa chcem venovať po skončení môjho funkčného obdobia. Netrúfam si hovoriť o tom, čo bude o viac než tri roky. Ale jedno viem isto. Budem sa snažiť ďalej pomáhať ľuďom. Budem sa snažiť prispieť svojimi schopnosťami k niečomu pozitívnemu.

 

V týchto dňoch ste spustili portál verejnaobjednavka.sk, ktorý vyzýva k účasti v marcových parlamentných voľbách a vytváraniu verejného tlaku pri riešení najpálčivejších problémov na Slovensku. Vo viacerých rozhovoroch pre médiá ste zmienili vysokú mieru korupcie na Slovensku a medzery vo fungovaní sociálneho a zdravotného systému. Aké kroky podnikáte v pozícii prezidenta a aké sú vaše právomoci, aby ste pomohli zlepšeniu situácie?

Ako prezident neustále upozorňujem na oblasti, ktoré Slovensko dlhodobo trápia, a to predovšetkým školstvo, zdravotníctvo a súdnictvo. Je pravdou, že v prezidentskej funkcii nemám toľko právomocí, aby som mohol veci priamo meniť, ale môžem nastoľovať témy a povzbudzovať diskusiu. Obzvlášť teraz, niekoľko týždňov pred voľbami, je mimoriadne dôležité, aby ľudia cítili a pomáhali vytvoriť tlak na zmenu, pýtali sa na záväzky politických strán a kedy ich splnia.


Autoři:

Podobné články

  • 1_2016_Filatropie - z přátelství k lidskosti

    Filantropie – z přátelství k lidskosti

    Filantropie je nejčastěji definována jako vynakládání soukromých prostředků na veřejně prospěšné účely. Na rozdíl od charity, která je obvykle spojována s bezprostřední pomocí lidem v nouzi, se filantropie tradičně soustřeďuje spíše na budování občanské infrastruktury v podobě veřejných institucí (knihovny, univerzity či divadla) nebo lidského a sociálního kapitálu (vzdělávací programy; vytváření sítí, „networking“). Filantropické organizace obvykle fungují spíše jako zdroj financí, poradenství a kontaktů pro další neziskové organizace, aniž by samy nutně působily „v terénu“. V tomto smyslu na ně lze pohlížet jako na iniciátora společenských změn, které jejich zakladatelé či dárci považují za žádoucí.

  • 1_2016_Charita a svépomoc v čes.zemích 19.st.

    Charita a svépomoc v českých zemích v 19. století

    Z kvantitativního hlediska tvořily v předmoderní době sociální výdaje jen marginální část veřejných výdajů jako celku. Jak ukazují odhady v soudobém historickém výzkumu, například Anglie, kterou můžeme považovat v evropském prostoru 18. století za zemi s nejrozvinutější sociální legislativou, nevěnovala v oné době na tyto cíle více než 1–2 % HDP. V 19. století to nebylo lepší. Náklady na sociální transfery, podle komparativních výzkumů Petera Linderta, se do 90. let 19. století pohybovaly pod úrovní 1 % HDP. Jak to tedy tehdy lidé dělali? Umírali v období před vznikem moderního sociálního státu masově hlady na ulici? V této stati ukážeme na příkladu českých zemí, že ve skutečnosti existoval v té době docela rozsáhlý systém soukromé, dobrovolné a decentralizované charity a svépomoci.

  • 1_2016_Nové trendy ve filantropii v digit.éře

    Nové trendy ve filantropii v digitální éře

    Česká diskuse o filantropii je poznamenaná obdobím komunismu, kdy jakékoli aktivity občanského sektoru považoval režim za nepřátelské a snažil se jim všemi prostředky zabránit. V devadesátých letech 20. století nastal rychlý boom zakládání neziskových organizací a rozvoj občanského sektoru, ale šlo často spíše o amatérské a „buditelské“ aktivity, které neměly žádné pevné legislativní či zvykové vymezení. Přestože v posledních letech lze zaznamenat určitou profesionalizaci neziskového sektoru, stále se nemůžeme měřit se situací v západní Evropě a v USA.

  • 1_2016_Certifikát na dobro

    „Certifikát na dobro?“ aneb zajišťování kvality neziskových organizací

    Kvalita neziskových organizací je pojem, který má několik rozměrů, a každý z těchto rozměrů má potenciál vyvolat množství otázek, dohadů a protichůdných reakcí. Pod kvalitou můžeme rozumět schopnost organizace hospodařit se zdroji. Můžeme také posuzovat kvalitu výstupu, produktu nebo služby, kterou organizace poskytuje, a hledat odpovědi na otázky: Má tato služba smysl? Naplňuje poskytováním dané služby organizace svou misi a vizi? V tomto článku se zaměříme na první popsaný aspekt, tedy na schopnost organizace hospodařit se zdroji, zejména nás bude zajímat efektivita využití zdrojů finančních. Tento aspekt je obecnější a dá se aplikovat na všechny neziskové organizace.

  • kvantové pc

    Srozumitelně o kvantových počítačích s profesorem Pavlem Cejnarem

    Prof. RNDr. Pavel Cejnar, Dr., DSc., jeden z předních českých odborníků na kvantovou fyziku, v současné době vyučuje na Univerzitě Karlově, kde svou kariéru původně započal. Má za sebou ale i řadu pracovních pobytů v zahraničí, například ve Švýcarsku, Spojených státech, Německu či v Jihoafrické republice. I všude tam se kvantovou teorií zabýval. „Kvantové počítače by mohl k upevňování moci a šikanování obyvatelstva využívat nějaký totalitní stát,” říká v rozhovoru pro časopis Trade-off.

  • T-O 0_2016 Rozhovor s F. Schneiderem

    Právní gramotnost je u nás tragická, říká popularizátor práva

    Vojtěch Sucharda je advokát a popularizátor práva. Působil jako samostatný advokát, ale naskytla se mu podle jeho vlastních slov unikátní příležitost spoluzaložit právní kancelář Arrows. Ta je nyní několik let po sobě jednou z nejrychleji rostoucích kanceláří u nás. Ve volném čase se věnuje problematice právní negramotnosti, a to hned na několika frontách. Usiluje o novou národní strategii po vzoru té, která má zvýšit finanční gramotnost. A zlepšit situaci se snaží také online aplikací mylaw.cz, která poskytuje lidem zdarma základní právní informace a propojuje zájemce o právní služby s advokáty.

  • sweden

    The Swedish COVID Way: Interview with Niclas Berggren

    We talked about “the Swedish way” with professor Niclas Berggren, whose expertise is (among other things) institutional economics and economics of trust. He shares his time between Stockholm and Prague, and also feels at home in both cities, so we talked about the current situation in both countries, what enabled Sweden to choose a more liberal path and why Czech people don’t trust each other.

  • T-O 0_2016 Rozhovor s F. Schneiderem

    Interview with Thomas Bata: „My grandad always taught me that happiness and positivity is a choice in life“

    Thomas Archer Bata is a great-grandson of Tomáš Baťa, the famous founder of the Bata company and currently is a member of the world board of the company. Previously, he handled company operations in various managerial positions. Together we discussed his studies and the original Bata values and even hockey.

  • klavír

    Rozhovor se Zuzanou Ceralovou Petrofovou: „Nejvíce mě potěší, když si naše piano koupí česká škola“

    Více než 600 tisíc nástrojů. Tolik jich prodala do celého světa česká firma PETROF. O klavírech, které si koupili třeba i Paul McCartney nebo Bill Gates, jsme si povídali s nositelkou jednoho z našich světově nejproslulejších příjmení, se Zuzanou Ceralovou Petrofovou, která firmu vede již od roku 2004.